Fujara ako hudobný nástroj aj ako dekorácia.
Výroba fujary je pomerne zložitý proces, náročný hlavne na čas. Avšak pre domáceho majstra by to nemal byť problém.
Najskôr je potrebné si vyhľadať vhodnú drevinu a to bazu čiernu, jaseň alebo javor. Pre začiatočníkov by som radil bazu, ktorá má dužinu väčšieho priemeru a tým sa lepšie vŕta. Jaseň má ale trebárs krajšiu a výraznejšiu kresbu dreva.
Materiál režem v dĺžkach 80 až 180cm v mesiacoch december, január a február. V lete si najprv kvalitný materiál vyhliadnem a v zime idem na istotu.
Po prinesení dreva domov nechám ho v teple, aby dobre rozmrzol a potom ho vŕtam. Najskôr si drevo vyrovnám v železnom nosníku profilu U stolárskymi zvierkami. Na vŕtanie používam pltnícke vrtáky o ktoré na Orave nebola núdza. Vŕtam postupne od 15mm až po 35mm podľa toho, aký je priemer vŕtaného materiálu. Vŕtam tak, aby po prevŕtaní ostala hrúbka steny v tenšom konci asi 5mm. Po prevŕtaní zbavím drevo kôry a zavesím ju do rohu dielne, kde je vlhkejší vzduch. Po presušení, asi po troch mesiacoch ju zavesím na suchšie miesto, kde schne asi dva roky. Po tomto čase ju opracujem, z vonkajšej strany obrúsením a zvnútra vybrúsením do hladka.
Nasledujú práce na píšťaľovej trubici a vzduchovode, až kým nie je všetko kompletné. Postup výroby fujary je dostupný na internete,
alebo v odbornej literatúre. Časom si ale každý nájde ten svoj , ktorý si ušije takpovediac na mieru.
Po ozvučení nasleduje povrchová úprava podľa priania zákazníka. Je to buď jednoduchý hladký povrch rôznych odtieňov, alebo rôzne druhy rebárskych motívov. Nakoniec fujaru zvnútra naolejujem parafínovým olejom a na koncoch okujem mosadzným, alebo medeným plechom, ozdobeným gravírovaním.